barborav

V súčasnosti je neustále na pretrase problém vysokých škôl a celkovej úrovne vzdelávania, v pomere kvalita verzus kvantita. Som taktiež študent, a preto si nemôžem dovoliť povedať, aké výsledky jednotlivé vysoké školy dosahujú, nakoľko navštevujem iba jednu. Myslím si, že človek, respektíve ľudia, ktorí hodnotia školy a kvalitu výučby na základe istých kritérií by si mali prejsť každou školou. Samozrejme, je to nereálne a tieto náležitosti posudzuje odborná komisia. V našich zemepisných šírkach je štandardom vlastniť diplom z jednej univerzity a tu naša misia končí. Prečo však mnohí hovoria, že ich škola je kvalitná, pripravuje absolventov do budúcnosti a ostatné sú pod pomyselnou čiarou a produkujú nepoužiteľných ľudí. Ja sa však pýtam, existuje človek, ktorý je nepoužiteľný? Podľa mňa je každá práca potrebná. Pri niektorých však nie je vysokoškolský titul nevyhnutnosťou. Samozrejme, nechcem sa nikoho dotknúť, ale vieme si reálne predstaviť fungovanie bez predavačiek, upratovačiek, riaditeľov prominentných firiem, bankárov, smetiarov, zdravotníkov, zamestnancov štátnej správy,… a takto by som mohla pokračovať ďalej a ďalej. Tu sa však chcem dostať k podstate. Ak chce každý z nás niečo dosiahnuť, musí o to usilovne zabojovať. Myslím si, že neexistuje škola, ktorej možno dať nálepku „nekvalitná“, čo by znamenalo, že jej absolventi nič nevedia a zároveň tvrdiť, že na ľudí z vychválených univerzít čakajú všetci zamestnávatelia. Jednoducho povedané, nerada hádžem ľudí do jedného vreca a preto nechcem, aby to robili i ostaní. Z môjho pohľadu nie je študent ako študent. Prvá kategória sú takzvaní „dríči“, ktorí poctivo plnia školské zadania, zúčastňujú sa prednášok a seminárnych cvičení a majú v živote jasnú métu, ktorú chcú dosiahnuť. Na druhom brehu sú vysokoškoláci, ktorí žijú svoj „sladký život študentský“, plný večierkov, zábavy, ťahákov, opisovania a flákania. Obe skupiny sa nájdu pravdepodobne na každej vysokej škole. Preto sa pýtam, ako môže niekto povedať, že určitá škola vypustí do sveta iba jednu skupinu absolventov? Z toho dôvodu vznikajú i rôzne podmienky, uvedené v inzerátoch na voľnú pracovnú pozíciu. Zamestnávatelia si vyslovene neželajú človeka z určitých vysokých škôl alebo konkrétnych odborov. V praxi to teda znamená, že ak mám v životopise uvedené, že som absolventom sociálnej práce či masmediálnej komunikácie, mám automatickú „stopku“ v konkrétnej firme. Ak však kompetentnú osobu osloví to, že mám v životopise uvedené ukončené vzdelanie na uznávanej univerzite, pravdepodobnosť, že zdvihne telefón a pozve ma na osobný pohovor sa zvyšuje. Uvažujeme však nad tým, že nie je študent ako študent a nie je absolvent ako absolvent? Myslím si, že každý si zaslúži šancu a je už na ňom, či sklame alebo prekvapí. Preto aj platí, že ak chceme niečo dosiahnuť, musíme bojovať a neodsudzovať iných ľudí. Veď nie nadarmo sa hovorí, že mnohokrát človek bez vysokoškolského titulu je inteligentnejší ako ten s ním. Preto ak skutočne nemám záujem o vzdelanie na univerzite, radšej toto miesto prenechám niekomu, kto bude zaň vďačnejší. Nezapíšem sa do ročníka za vidinou „titulu zadarmo“ a radšej vytvorím priestor skutočnému a poctivému študentovi. V prípade takéhoto fungovania by sme predišli zbytočným predsudkom a zahanbovaním svedomitých poslucháčov.